V čom spočíva sila? Vtedy, keď začneme, pokračujeme alebo skončíme?

Nový rok je pred nami. Odštartovali sme začiatok našich predsavzatí. Lenže všetci vieme, ako to s tými začiatkami býva, však? Nejako sa nevieme odraziť od zeme. Nakoniec sa predsa len rozkolíšeme a opäť spomalíme tempo. Čo je teda pre človeka najťažšie? Kde musí vyvinúť najviac síl? Vtedy, keď začne, keď sa opäť snaží naštartovať alebo mu robí najväčší problém dojsť do cieľa? Možno práve vďaka tomuto motivačnému článku prídeš na to, kde sa nachádza tvoja sila. Prajem príjemné čítanie 🙂 .

Plnotučná kráska s mierami 616

„Keď si kúpite spodnú bielizeň či obväzy „telovej“ farby, viete už vopred, že vám nebudú pasovať k farbe pleti.“ Očami narýchlo pohladkám jemný a lesklý obal mojej vytúženej knihy. Ešte len očami. Tá dotyčná, ktorá stoji s knihou predo mnou, ju drží v náručí už po druhý krát. Asi chce vidieť ako veľmi po nej túžim, a tak knihu nakloní ku mne. Titulná strana sa stretne s obchodným osvetlením a svoje žiarivé lúče začne odrážať ako morská hladina úsmev od šibalského Oskara. A potom ju dotyčná otočí na druhý bok, aby mi naservírovala jej skutočné proporcie. Žiadne sťahovacie pančušky veru nemá, je plnotučná a je na to pyšná. Má celých 616 strán.

Sila intuície víťazí

„Uf, tak toto bude nadlho.“ Preglgnem a očami hľadám meno predavačky, že som si to predsa len rozmyslela. Čiernou prepisovačkou celkom úhľadným, drobným písmom sa vyníma na vizitke jej meno Petra. Pribrzdím s rozhodnutím. Nedá mi to a intuitívne sa ešte raz pozriem na meno autorky a názov jej diela. Chimamanda Ngozi AdichieAmerikánka.

„Dobre, Petra, beriem si ju.“  Jedna nula pre intuíciu, ktorá súperila s rozumom.

„Skvelý výber!“ Zaraduje sa úprimne predavačka a podíde ku mne bližšie, akoby mi chcela niečo prezradiť.

„Kniha je síce čerstvá novinka, ale už mi na ňu prišla dať recenziu jedna zákazníčka. Vyrazila jej dych. Je živá. Ten príbeh vás dostane.“

Usmiala sa na mňa tak, ako sa usmieva na vás človek, ktorý o vás veľa vie a teraz vie aj to, že budete spokojná. A tak som sa zaradila do veľkého radu kupujúcich, ktorý je vždy len pred Vianocami.

Nádych pre nový začiatok

Linecké koláče sa zjedli, vybuchol aj ohňostroj a dokonca sa roztopil i snehovo-biely koberec. Nový rok nezačal veru najlepšie. Zrazu začne liať ako z krhly, to už nervózne pobehujem po byte. Môj plán A, ísť na peknú prechádzku, musel vystriedať plán B. Vtedy som si spomenula na Petru.

„Dobre, idem sa do toho pustiť.“ Usadím sa do kuchyne. Len malá lampička mi je svedkom, že otváram plnotučnú krásku s mierami 616.

A tak sme tam spolu presedeli celý večer, potom sa otvorilo víno. Prestalo pršať. Ulica stíchla. Bolo už neskoro, ale listy sa stále otáčali. Vankúšiky prstov odovzdane zvierali ramena knihy. Snažili sa porozumieť tým medzerám, ktoré sa nachádzali  medzi bielym priestorom a čiernou farbou. Snažili sa pochopiť Chimamande, hlavnej postave Ifemelu, i tej slečne, ktorej sa potia dlane od toľkého zovrierania. Keď už bola lampička príliš unavená a povinnosti zajtrajšieho dňa pohrozili ukazovákom, kniha sa zatvorila.

Ten pocit, keď robíte dobrú vec

O pár dní neskôr sa na mňa plnotučná kráska opäť usmievala. Tak nenútene, ale príťažlivo zároveň. Dávala mi na výber, nech sa rozhodnem, či jej dám ešte šancu. Zobrala som ju do rúk. Poťažkala som si ju ako malé dieťa, ktoré túži po nesplniteľnom darčeku pod stromček. A potom som si spomenula na ten tichý večer zahalený do slabého svetla. Miestnosť bola naplnená Ifemelu príbehom, ktorý nakŕmil hladné otázniky víriace v mojej hlave. Cítila som sa, že som pochopila pointe medzi riadkami. Cítila som sa jednoducho dobre. Hoci to bolo len na chvíľku a stálo ma to vtedy dvoje tmavé kruhy pod očami, ale v ten okamih, keď som zvierala okraje strán, som cítila, že robím dobrú vec. Poťažkávala som si knihu ešte hodnú chvíľu, no rozhodla som ju položiť na stôl ako dospelák, ktorý si zaslúži splniť svoje malé-veľké predsavzatie.

Dala som si šancu začať pokračovať.

Reálne rozprávky, naivné životy

Napadlo vás niekedy dať si šancu opäť pokračovať? Teraz je len január a možno ste ešte vo fáze, keď len otvárate svoju vytúženú knihu, ale skúste sa nad tým zamyslieť. Ste naozaj taký silný, že dokážete zdvihnúť bremeno s vyrytým názvom pokračovanie? Myslíte si, že sa s takým bremenom nestretnete tento rok? Myslíte, že máte také šťastie, že na vašej ceste nikdy nezaprší, nikdy sa nepotknete, nikdy nezablúdite, vždy budete vedieť správne odbočiť a všetko pôjde podľa vášho plánu? Ani rozprávky si netrúfajú na takú dávku naivity.

Prijímajme a tolerujme

V čom teda spočíva sila? V začiatkoch, v pokračovaní, či ukončení? Rozhodnutie nechávam na vás. Pre každého je ťažké niečo iné, ale nemali by sme zabúdať, že všetky tri fázy sú si rovné. Nediskriminujme ich. Neutláčajme ani jednu z nich. Nebuďme slepý, hoci nám zúfalo mávajú pred očami. Skúsme byť tento rok tolerantnejšími. Akceptujme svoj začiatok, buďme vďační za prestávku, ktorá nás posilní na pokračovanie a napokon vytrvajme až do konca. Oni si to zaslúžia. Zaslúžia si pocit rovnosti a vy si zasa zaslúžite pocit dobrého človeka, nemyslíte? 🙂

Ďalšie zaujímavé články na zamyslenie ku dobrej kávičke:

Čo znamenajú naše pády a zlyhania? 

Ako sa stať úspešný? Univerzálny návod typu IKEA neexistuje!

Vysoké Tatry a tipy, kde sa dá dobre najesť.

CATEGORY: Motivácia

Alžbeta Jánošíková

Moje zdravé recepty, ktoré vrele odporúčam:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Facebook