Objav v sebe chuť a vášeň pre šport. Tieto mladé a úspešné dievčatá ti prezradia overený návod ako na to.

Mnoho mladých dievčat má toľko nesplnených snov. A prečo? Lebo majú strach urobiť prvý krok. Lenže strach je vecou voľby. Núti nás báť sa niečoho, čo neexistuje. Tieto dievčatá sú dôkazom toho, že sny sa NAOZAJ plnia a chcú ti pomôcť, aby si ich dosiahla tiež. Objav v sebe vášeň pre šport a začni byť úspešná! Teraz máš jedinečnú šancu zmeniť svoj život, tak sa chop svojej príležitosti 🙂 .

1. Zoznám sa s novým JA

Viktória Komárová (17)

Volám sa Viktória Komárová a som študentka hotelovej akadémie vo Zvolene. Môj voľný čas trávim buď vo fitnes centre, alebo vonku na prechádzke. Rada trávim čas aj pečením a varením zdravých jedál. Robím bloggerku pre www.nezahucisnedas.sk, kde pridávam svoje zdravé recepty. 

No nie vždy som môj voľný čas trávila takto. Pred 2,5 rokom som vážila 88 kg a nemala absolútne dobré stravovacie návyky. Pohyb ma veľmi nezaujímal. Cvičenie nezmenilo len moje telo, ale zmenilo hlavne moje zmýšľanie a moju osobnosť. Pred tým som nemala žiadne ambície do života. Dnes si bez pracovania na mojich cieľoch neviem predstaviť ani jeden deň. Verím v to, že keď človek naozaj chce, dokáže všetko. Keď nemáte v hlave nič iné, len vaše ambície, sny a plány, ako ich dosiahnuť, verte, že to dosiahnete.

šport - rozhovor Viktória Komárová

Ako začať so zmenou životného štýlu? Čo všetko musíme zmeniť?

Začať určite treba v hlave. Určiť si, kde sa chcem za aký čas dostať, sústrediť sa na svoje pokroky a prehry brať ako pozitívum – šancu na to, aby sme sa viac snažili. Hlavne sa nikdy nevzdať a pokúšať sa o to znovu a znovu. Naozaj je to všetko len v hlave. Ona vie byť najväčšou prekážkou medzi nami a našimi snami. Jednoducho sa musíte sústrediť na to, čo chcete. Ak po tom naozaj veľmi túžite – pôjde to. Začiatky sú najťažšie, ale po pár tréningoch, keď budete vidieť výsledky, budete si vy sami motiváciou. A vtedy je to najlepšie.

Ja sama som to veľakrát vzdala. Ale nikdy som si nedovolila s tým prestať. Po mnohých diétach sa aj u mňa dostavil známy jojo efekt. Bola som zúfalá, no začala som od znova. Nakoniec som zistila, že mať krásnu postavu nemusí znamenať neustále hladovanie. Stačí vymeniť niektoré potraviny, za ich zdravšie alternatívy. Či už obmedzíte pečivo, na raňajky si nedáte párky, ale ovsenú kašu s orechmi a ovocím. Cukor vymeníte za stéviu alebo med. Bielu múku za ovsenú či špaldovú. Vyprážanie za varenie a dusenie a ako prílohu k mäsu dáte zeleninu.. a mnohé rady, ktorých je plný internet a každý ich pozná – naozaj fungujú. Nemusíte jesť málo stačí, keď zvýšite výdaj. Vymeníte MHD za chôdzu, výťahy za schody, sedenie na káve za prechádzku s priateľmi či so psíkom. Skúste rôzne športové alternatívy. Ak vás neláka posilňovanie s váhami a ste viac na beh, tak behajte. Vyberte si to pravé pre vás a uvidíte, že pôjdete tým správnym smerom.

Najdôležitejšie je, chcieť niečo začať robiť. Zo začiatku stačí isť 2 – 3x do týždňa na vami vybraný druh pohybu a uvidíte, že časom vám to určite nebude stačiť.

Bez zmeny návykov a myslenia to ďaleko nedotiahneme, však?

Ako som už spomínala, všetko riadi hlava. Ak máte nejaké to kilo navyše a chcete to zmeniť, najdôležitejší proces premeny, musí prebehnúť vo vašom myslení. To býva často najťažšie. Ja sama som si tým prešla. Mnohé omyly a zlyhania ma často odrádzali pokračovať. Ale nakoniec som to nevzdala a zlé myšlienky odohnala. Základom je pevná vôľa. Pravidelne vstávam o 4tej ráno, aby som stihla ísť ešte pred školou na prvý tréning. Nerobí mi to problém, pretože to milujem. Milujem moje výsledky a pocit, že idem vpred. Že som každým dňom lepšia. Nikdy sa neporovnávam s druhými, pretože sa najradšej porovnávam sama so sebou na základe fotiek. Vtedy viem, že idem správnym smerom. Niekedy to ide pomalšie, niekedy rýchlejšie.

Každý máme aj zlé obdobie, no dôležité je sa cez to preniesť. a pokračovať. Bez toho v živote veľa nedosiahneme. Keď si určíte ciele, verte mi, že vás to zmení. Ale tá zmena bude pozitívna. Bude to zmena, akú potrebuje každý z nás.

šport - rozhovor Viktória Komárová

Máš nejaké tipy a rady ako prekonať prvé mesiace, počas ktorých budeme prechádzať mnohými náročnými zmenami v našom živote?

Keď prídu prvé zlyhania, práve vtedy je najdôležitejšie dokázať sa nakopnúť. Niekomu to ide ľahšie inému zas ťažšie. Ja som toho názoru, že každý máme na to, niečo dosiahnuť. Dodržiavanie jedálničku a odopieranie si mnohého, je veľmi náročné práve v zlom období. Preto je vždy dobré, mať pri sebe niekoho s podobnými záľubami. Nakopne vás a vy nakopnete jeho, keď to bude potrebovať. Možno nikoho takého teraz nemáte, ani ja som nemala, no v posilňovni som časom spoznávala viac a viac skvelých ľudí, s podobnými cieľmi, ktorí sú doteraz mojimi priateľmi a pomáhame si navzájom a podporujeme sa.

Veľa mi pomohla aj moja maminka, ktorá mi vždy povedala pravdu, čo zlepšiť. Niekedy stačila len pochvala a hneď som mala motiváciu ďalej pokračovať. Každému sa stane, že si dá takzvaný „cheat meal“. Netreba mať po tomto jedle výčitky. Je dobré si ho dopriať, ako odmenu, ale nezabudnúť zostať v režime. Nie je to ťažké, keď sa to naučíme milovať a robiť to s radosťou. Ja moje jedlo v diéte milujem, teším sa naň.

Hlavne si treba uvedomiť, že veci , ktoré robíme srdcom nám vydržia. Budú nás tešiť a my budeme vďaka ním stále lepší.

2. Bez driny a potu sa nedostaneš ďaleko

Nikola Štefundová (19)

Pochádzam z Kysuckého Nového Mesta, odkiaľ sa vychovalo, aj súčasne trénuje, veľa vynikajúcich atlétov, ktorí patria medzi slovenskú  špičku. Už 9 rokov sa venujem atletike, ktorá je už roky moja priorita. Za tieto roky som získala 22 titulov slovenskej šampiónky, dostala sa na Európsky a svetový šampionát v cezpoľnom behu a rôzne medzinárodné podujatia. Zažila a zažívam popri tomto športe veľa zážitkov, spoznávam nových ľudí, zbieram skúsenosti, ktoré chcem raz v živote využiť. Taktiež už rok trénujem detskú atletiku , kde nám chodí okolo 20-30 detí, za čo som veľmi vďačná a pravé tento smer ma baví. Svoje zážitky s kamarátmi z tréningov rada fotím a pridávam na instagram, kde ma môžete nájsť pod menom nikastefundova.

šport - rozhovor Nika Štefundová

Pamätáš si na začiatky, kedy si bojovala s vnútorným hlasom, ktorý ťa nabádal, aby si sa vzdala. Ako si dokázala nad ním vyhrať?

Sme v dobe, kde je momentálne veľký ,,trend“ cvičenie, zdravá strava a celkové udržiavanie sa. Veľa žien má problémy s váhou, čo môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Prišla som do veku, kde som náhle pribrala pár kíl, ktoré ma výkonnostne brzdili. Skúšala som rôzne diéty, behala zbytočne veľa kilometrov a bola aj tri krát denne na váhe. Bola som z toho všetkého znechutená, unavená a nezmyselné diéty vydržali maximálne týždeň. Vedela som, že to musím zmeniť. Povedala som si, že keď to prekonám, bude to stáť za to. A preto som pomaly makala na tom, čo chcem a užívala si a užívam práve to, čo mám tu a teraz – či už chvíle s rodinou, s kamarátmi alebo som si len vychutnávam ten pocit ako bežím a som zdravá. Každý si musí nájsť svoju motiváciu a rovnováhu. Nemôžem povedať, že ja to už dokonale ovládam, ale aspoň si v takomto mladom veku uvedomujem, akým chybám sa vyhýbať a čo chcem zlepšiť. Neustále na tom pracujem.

Tým chcem povedať, aby sme viac športovali a stravovali sa zdravo pre svoj vnútorný pokoj a dobrý pocit zo seba nielen na vonkajšok, ale aj zvnútra.

Oplatí sa vôbec na sebe tak tvrdo makať, keď aj napriek tomu raz pocítime pád? 

Keby to bolo ľahké, robil by to každý. Zažila som nie jedno sklamanie, keď som s motiváciou bola na dne. Keď práve toto človek prekoná, robí ho to mentálne silným. Všeobecne šport, ako taký, buduje veľmi dobre charakter. Atletika ma naučila veľa odriekania a disciplíny.

šport - rozhovor Nika Štefundová

Ako sa dostať zo športovej krízy a opäť začať na sebe makať? 

Tiež som párkrát zažila situáciu, keď som vôbec nemala chuť do tréningu a bola som veľmi unavená. Vtedy musíte vedieť vy alebo váš tréner, že niečo nie je v poriadku a skúsiť si dať úplne voľno. Niekedy stačí, dať si pauzu od namáhavých tréningov a behať len zľahka. Práve v tom voľne treba využiť čas na výlety s kamarátmi, ísť napríklad na masáž, do sauny, regenerovať a robiť to, čo daného človeka baví. Ak sa vám to nepodarí a vy budete stále vyčerpaný a znechutený, treba navštíviť lekára alebo si upraviť a prehodnotiť svoj jedálny lístok.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už po pár dňoch ten pocit driny z tréningov začne chýbať a vy sa do tréningového procesu vrátite s oveľa väčšou chuťou.

3. Vyhraj boj nad sebou a staň sa víťazom

Romana Gajdošová (22)

Volám sa Romana Gajdošová a som slovenskou reprezentantkou v triatlone. Po strednej škole som odišla do Brna, aby som si splnila svoj športový sen a zároveň mohla študovať. Doma v Košiciach ma však vždy s otvorenou náručou čaká rodina a 4 mladší súrodenci. Ďalšou mojou obľúbenou činnosťou je pečenie. Mám veľkú radosť, ak sa mi podarí zlepšiť ľuďom náladu a vytvoriť im úsmev na perách. Mojou výraznou vlastnosťou je „ukecanosť“ a bojovnosť, či už ide o šport, školu alebo životnú skúšku.

šport - rozhovor Romana Gajdošová

Aký to bol pocit prvý krát vyhrať súťaž, prvý krát prekonať vlastné hranice a zvíťaziť nad sebou?

Na svoje prvé víťazstvo v triatlone som si nejaký ten čas musela počkať. Prvýkrát sa mi podarilo vyhrať asi po dvoch rokoch tréningu. Keď som prebehla cieľovou čiarou a videla som šťastného trénera, ktorý mi podával ruku a gratuloval, vedela som, že všetok ten čas, ktorý som strávila tréningom, cestovaním na preteky a prípravami, sa zúročil.

Triatlon je mojím najobľúbenejším športom, skladá sa z troch disciplín (cyklistika, plávanie, beh), a preto sa ma asi nikdy neomrzí 🙂 . To znamená, že príprava na triatlon je časovo omnoho náročnejšia. Viem, že cesta k víťazstvu je dôležitejšia ako samotné víťazstvo, no aj napriek tomu sa snažím bojovať zo všetkých síl, aby som si víťazstvo vždy zaslúžila.

Ešte lepší pocit ako vyhrať prvé miesto je ten vnútorný, o ktorom viem len ja, že som prekonala všetky prekážky, ktoré ma na ceste stretli. A aj keď som spadla, neostala som ležať, vstala som a pokračovala ďalej.

Myslíš, si že človek musí byť na víťazstvo pripravený? Dá sa vôbec víťazstvo naplánovať?

Športovec môže dosiahnuť určitú fyzickú vytrvalosť a kondíciu, aby dokázal poraziť svojich súperov, ale k víťazstvu to nestačí. Všetko je to o hlave. O nastavení našej mysle.  Keď som sa počas pretekov sústredila na výkon ostatných súperov, zabúdala som na seba a nedokázala som prísť do cieľu prvá.

Zmenila som prístup k pretekaniu a preorientovala myslenie. Miesto na súperky som sa viac začala sústrediť na svoj výkon a mojím cieľom bolo, pretekanie si užívať a mať aj počas tých najťažších častí pretekov radosť z toho, čo robím. Často, keď pretekám si uvedomím, aké je to úžasné, že môžem behať a robiť to, čo mám rada. Začnem sa usmievať, aj napriek tomu, že ťahám jazyk skoro po zemi a nohy ma už čertovsky bolia 🙂 . Najviac sa mi na pretekoch darí, keď do nich vstupujem s čistou hlavou a poviem si, že dám do toho všetko a nesústredím sa na to, aké dobré alebo slabé súperky mám.

Na víťazstvo sa musí človek pripraviť po fyzickej i psychickej stránke.

Pamätám si svoje prvé Majstrová sveta. Pripravovala som sa na ne celé leto. Obetovala som všetok voľný čas vrátane dovoleniek s rodičmi či chvíľami strávené s kamarátmi. Prišiel deň D a s tým aj prvá fáza triatlonu – plávanie. Ak túto disciplínu pretekár zdolá, pokračuje bicyklovanie a nakoniec beh. Ako to teda vyzerá? Najprv teda plávame. Potom z vody vybiehame do depa (to je ohraničený priestor, kde máme každá svoje miesto s bicyklom a teniskami na beh. Tu nechávame plavecké okuliare a čiapku). Z depa sa vybieha von a zároveň sa aj naskakuje hneď na bicykel. Už pokračujeme v cyklistike. Ja som na MS plávanie zvládla (na svoje vtedajšie pomery) celkom solídne. Lenže hneď na začiatku cyklistickej časti do mňa zozadu nabúrala iná pretekárka a zhodila ma. Bola som relatívne v poriadku, ale mala som zničené koleso, ktoré ma pripravilo o možnosť pokračovať v pretekoch. Bola som z toho veľmi sklamaná, pretože som tomu veľmi veľa obetovala.. Ale vtedy som sa naučila používať frázu „všetko zlé je na niečo dobré“.

Mala som neuveriteľnú príležitosť nielen že štartovať na Majstrovstvách sveta, ale získať aj cenné skúsenosti. Bola som vďačná aj za to, že som sa nezranila. Dokonca ma nevydarený výsledok povzbudil k ďalšej tvrdej práci na sebe a svojich tréningoch.

,Môžeme nasledovať svoje tréningové či stravovacie plány, ale život je nevyspytateľný. Zrazu sa stane niečo nečakané a naše plány musíme zmeniť. Naša cesta za víťazstvom je potom sťažená alebo úplne prekazená.

Ale ja sa na to pozerám ináč. Ak si bežec vyvrtne členok, môže viac zapracovať na rukách, to ho veľmi posilní a ďalšie víťazstvo môže byť jeho. Alebo keď ochorie a zraní sa, má možnosť stráviť čas so svojou rodinou a kamarátmi, ktorí idú počas tréningového režimu bokom. Práve v tom je ten šport zaujímavý. Každé preteky s napätím očakávame, kto bude v cieli víťazom. Vždy sú tam nejakí favoriti, ale to neznamená, že nemôže vyhrať niekto úplne iný 😉 .

šport - rozhovor Romana Gajdošová

Prečo by mali mladé dievčatá aj tak športovať, bojovať a nevzdávať, keď to nerobia na profesionálnej úrovni?

V dnešnej dobe mnoho dievčat nešportuje, pretože úspech, ktorý vidia, je ten nedosiahnuteľný. Napríklad začať trénovať v 20tke na olympiádu. Je nemožné, aby ste sa za tak krátky čas (1 – 2 roky)  vyrovnali dievčaťu, ktoré na olympiádu trénuje od malička.

Treba dievčatám ukázať, že aj malé víťazstvá sú hodné veľkej „medaile“.

Malé víťazstva môžu dosahovať každý jeden deň. Napríklad ísť cvičiť a premôcť svoju lenivosť. Prekonať negatívne pocity počas tréningu. Pochváliť sa za snahu stále napredovať vpred aj napriek neúspechom, ktoré prichádzajú.

Čiastočné ciele sú súčasťou každého môjho dňa. Keď ma napríklad čaká ťažký tréning, mojím cieľom je zvládnuť ho celý, aj keď nebudem behať časy, aké by som chcela, nevzdám to. A keď mám tréning za sebou, mám nesmierne dobrý pocit, že som dnes splnila, čo som si zaumienila.

Športovanie nie je len o víťazných pohároch a medailách. Môj tréner hovorí: „Treba si dávať postupné ciele“.

Ďalšou motiváciou môžu byť aj kamaráti či rodina. V skupine sa vždy športuje lepšie a ľahšie. Je to väčšia zábava a poskytuje to možnosť zdieľať svoje pocity a zážitky. Ja som tri roky trénovala spolu so svojou mladšou sestrou. Bolo to veľmi inšpirujúce. Keď sa jednej nechcelo, druhá ju vždy povzbudila. Niekedy sa nechcelo obom, no napriek tomu sme to vždy nejako prekonali. Nakoniec bol z toho tréning plný zábavy a smiechu 🙂 .

Prečo si myslíš, že tá všetka drina za to stojí?

Hovorí sa, že nie je umenie trénovať oddýchnutý, ale trénovať vtedy, keď už svaly nie sú čerstvé, telo je unavené a tréning nejde sám od seba. Niekedy sa stane, že ráno skočím do vody a hneď od začiatku cítim únavu a slabosť. Keď nám tréner zavelí, že plávame 1500 m naplno, už len pri pomyslení na to, nevládzem. Po 400 m si hovorím, že už nemôžem, ruky a nohy ma bolia, nevládzem s dychom a to ma čaká ešte ďalších 1100 m! Keď sa však nadychujem, vidím ako mi tréner máva rukou a popoháňa ma, aby som pridala.

Občas mi je až do plaču od bezmocnosti, ale zatnem zuby a poviem si, že nie som žiadna padavka a tých 1500 m doplávam najrýchlejšie ako v danej chvíli dokážem.

Po doplávaní ledva lapám po dychu, no som na seba hrdá, že som to nevzdala a bojovala až do konca, že som prekonala slabosť a nutkanie vzdať sa. Takéto chvíle sa mi vryjú do pamäti. Potom, keď sa mi prihodí nejaká ťažká situácia, spomeniem si na to, čo som už všetko už zvládla. Jednoducho si poviem, že v mojej slovnej zásobe slovo „vzdávam sa“ neexistuje. Vždy sa snažím nájsť spôsob ako daný problém vyriešiť.

Verím, že všetko sa nám raz vráti, dobré aj zlé, drina aj flákanie sa. Vidím to na svojich výsledkoch. Keď trénujem a neflákam to, dostaví sa zlepšenie, nie je to hneď, všetko má svoj čas. Napríklad mojou najväčšou slabinou bolo plávanie. Za obdobie od kedy pretekám v kategórii dospelých žien, som sa v ňom veľmi zlepšila, ale stále to nestačí. Čím viac sa zlepšujem, tým to ide pomalšie. Zo začiatku som si zlepšila čas na 100 m o 10 sekúnd, teraz je pre mňa cenné, keď si ho zlepším o sekundu. Čím sú výkony hodnotnejšie, tým ťažšie je ich zlepšovať, preto sa teším aj za maličké posuny.

Každá činnosť prináša nejaký výsledok, robiť niečo bez cieľu, len tak, aby sa nepovedalo, podľa mňa nemá význam a človek z toho nemá radosť ani dobrý pocit. Ak sa pustíte do nejakej činnosti mali by ste ju robiť z vlastného presvedčenia. Prekonať samu seba je znamenie, že sa niekde posúvame, nestojíme na mieste a snažíme sa niečo zmeniť.  Možnosť športovať by sme si mali vážiť, pretože nie každý ju má. Ako sa hovorí, kým o niečo neprídeme ani netušíme, čo vlastne v skutočnosti máme.

šport - rozhovor Romana Gajdošová

Dievčatám za ich odpovede z celého srdca ďakujem! Pevne verím, že každej z vás, ktorá sa bála vydať na cestu splnenia svojho sna, sme pomohli, povzbudili a inšpirovali. Spoločne s týmito dievčatami viem, že každá jedna z vás má ten najväčší potenciál stať sa tou najlepšou verziou samej seba. Tak na čo čakáte? Choďte do toho! Tvrdo na sebe pracujte. Berte každý pád ako povzbudenie k lepším výsledkom. Máte na to, aby ste sa pozreli na seba do zrkadla a povedali si: „Zvládala som to, som na seba právom hrdá!“ – Alžbeta Jánošíková (autor článku) 

 

Kontakt na tieto talentované dievčatá nájdeš tu: 

Facebook:

Viktória Komárová 

Nika Štefundová 

Romana Gajdosova

 

Instagram: 

nikastefundova

victoria_fit.life

 

Email:

viktoriakomarova99@icloud.com

CATEGORY: Rozhovory, Všeobecné, Zdravie

Alžbeta Jánošíková

Ďalšie inšpiratívne články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Facebook