Krátka poviedka, v ktorej nájdete kúsok seba. Epilóg roku 2017.

Vybili sa vám na konci roka baterky? Nemáte energiu zdvihnúť pohár plný bubliniek nad hlavu a zvesela zakričať „Šťastný nový rok“? To nevadí. Možno len teraz potrebujete chvíľu pre seba, lebo bol tento rok ťažší ako ste očakávali. Vydýchnite a čítajte. Možno vám nasledujúce riadky pomôžu vylúštiť hádanku, či nájsť svetlé pozitíva. Nech sa páči, krátka poviedka o mojom roku 2017, v ktorej sa nájdete možno aj vy 🙂 .

O odvahe ukrytej v batôžku parašutistu  

Aký bol môj rok 2017? Bol to rok, kedy som musela nabrať odvahu, urobiť prvý krok a vydať sa tak na cestu do veľkého neznáma. Do krajiny nepoznanej, neprebádanej, čakajúcu na moje prvé plody práce, ktorá by ju prebudila k životu. Bol to rok, v ktorom som odišla za polárnou nocou v domnienke, že nájdem svetlo. No tak, ako som musela dozrieť ja, musel dozrieť čas i na prvé lúče svetla. Hneď po prvom pohladení od Oskara, som vedela, že to čakanie sa nakoniec vyplatilo. Dozrel čas pozbierať si svoju úrodu. Keď som videla, aká štedrá odmena ma čakala na pred tým pustom neorávanom poli, bola som nadšená. Nemohla som tomu uveriť, a tak som rukami ohmatávala všetko, čo mi vyrástlo za celý rok, ktorý som čakala. Videla som čisté tvary, pevnú štruktúru, istú formu. No moje vankúšiky prstov cítili niečo iné. Oni hladkali milióny odvážnych parašutistov, ktorí zoskakovali z otvorov malej konvičky na vodu. Na každej kvapke stál jeden pripravený parašutista, ktorý mal zemi odovzdať nádej. A niektorí mali v batôžku vieru alebo pocit, že bude všetko v poriadku. Vankúšiky prstov stále hladkali to, čomu nemohli uveriť..

krátka poviedka 2017

O odopieranom svete ukrytom v dlaniach

Prsty sa oddialili od plodov práce a zovreli sa do silnej päste. V zovretých pästiach ukrývali svet, ktorý prestal na chvíľu existovať, aby mohol ožiť ten, kde bola kedysi polárna noc. Slnečné lúče dopadali na jemné vrásky na dlaniach. Hladili tie skrehnuté ruky od strachu, obáv a starostí. Hladili ich ešte chvíľu, až sa napokon začali otvárať. Pomaly, pomaličky jedna vráska za druhou začala meniť svoj tvar. No s každým malým pohybom prešla telom jedna spomienka. Spomienka na časy zahalené do temnej noci ďaleko od civilizácie, od človečiny, od jednoduchých prostých citov, ktoré potrebovali kŕmiť rozpaľujúcim svetlom. No teraz to už bolo iné. Oskar bol nad obzorom a vložil svoje dlane do tých, ktoré boli na zemi.

O nakŕmení hladných duší a nostalgických nebesiach 

Držala som sa pevne tých teplých dlaní, ktoré ma vytiahli nad moju zem. Zrazu som uvidela, koľko života je na jednom malom políčku zeme, ktoré kedysi nikto neobýval, nestaral sa, akoby neexistoval. Ešte chvíľu som sa vznášala vo vzduchu, až sa stalo niečo neuveriteľné. Moje malé živé políčko zeme vítalo svojich prvých návštevníkov. Niektorí boli vyhladovaní na smrť, iní si mali chuť len niečo zobnúť. Za pár lenivých sekúnd políčko tancovalo všakovakými farbami. Z jednej strany na druhú sa prechádzali ľudia, ktorí si odnášali plody zeme, ktoré zasýtili ich hlad. Chýbala im nádej, viera alebo energia na nový začiatok. Niektorí sa zastavili i pod altánok a odpočinuli si. Pozdvihli tvár k nebesiam a snažili sa nájsť svoju minulosť, ktorú kedysi pre niečo obetovali.

krátka poviedka 2017

O nájdení miesta na zemi

Sedela som na vzdušnom vankúši a tvár sa mi stretla s pohľadom na zemi. Vedela som, že je čas vrátiť sa naspäť. Za miestom, kde som naposledy zdvihla ruku a zamávala. Oskar ma čo chvíľu usadil za okrúhly stôl, ktorý bol obklopený známymi tvárami. Sedelo sa mi medzi nimi príjemne. S pokojom na duši. S pokorou na tvári a s láskou v srdci. Vedela som, že tam patrím. Že toto je miesto, na ktorom odpúšťame, radujeme sa, snívame, dúfame, veríme, smútime, miesto, kde sa vraciame a vždy sa vracať budeme. Sedelo sa mi tam príjemne. Príjemnejšie ako minulý rok. Vedela som, že som obetovala veľa času polárnej noci, ale keď som potom videla tie šťastné oči prechádzajúce sa na farebnom políčku, stálo to za to. Asi to tak malo byť.

O tom, že to tak asi malo všetko byť

Asi sme mali tento rok prejsť tým najhorším, aby sme si zaslúžili to dobré. Asi sme museli dozrieť na to, aby vyšlo opäť slnko. Aby sme sa napokon ušpinenými rukami jemne dotýkali našej zhmotnenej snahy, lásky a oddanosti. A potom s hrdým pohľadom sledovali to, čo sme po sebe zanechali. Možno to tak malo byť, že sme až na samom konci prišli na to, kým sme a kam patríme. Asi je všetko tak ako má byť 🙂 .

krátka poviedka 2017 fitway

Vysvetlenie pre pragmatikov 🙂

Krátka poviedka je vyjadrením nášho úsilia v práci, pre ktorú si často odopierame to najdrahšie, čo máme – rodinu a svojich najbližších. Tú „človečinu“, ktorá nás robí ľudskými. Sme „ľudoroby“ (ľudia – roboty) 21.storočia, ktorí nemajú často na výber, a preto musia potláčať ten ozajstný svet na úkor sveta práce, obživy, strechy nad hlavou. Na ľudskosť si uchovali len malú spomienku vo forme talizmanu, ktorý nosia pri sebe potajomky ukrytý. Keď sú na pokraji síl, vypnúť sa nemôžu. Môžu sa ale zdôveriť človeku, s rovnakým talizmanom – s rovnakou človečinou. Vtedy cítia opäť teplo, teplo v dlaniach i v duši. A potom sa obzrú späť na svoje veľké pole práce, kvôli ktorému mali krvavé mozole na rukách. Ak bola dobrá úroda, vedia, že ešte svoj talizman nestratili, inač by tá tráva tak zelená nebola a tie čerešne by sa tak neleskli.. Lenže budú vedieť, kam sa majú vrátiť i po poslednej žatve?  Spomenú si ešte vôbec na to, kde boli najšťastnejší? Kde rozdávali staromódne úprimne úsmevy, kde mysleli hlavou a konali srdcom. Nezabudnú, kde sa ich duša cíti doma? Nie je azda toto najväčšia rovnica súčasnosti, ktorú mnohí z nás nevedia vyriešiť? Chvalabohu, sú tu i takí, ktorí si poctivo plnili domáce úlohy a vracali sa ku svojim koreňom. A tí, ktorí si vždy spomenuli, nezabudli. Nech žije človečina.

 

Inšpirácia, ktorá vám pomôže začať nový rok 2018 trošku pozitívnejšie: 

Čo znamenajú naše pády a prehry? 

Nepotrebujete cieľovú pásku, aby ste prekonali samých seba.

Odštartuj nový rok s jóga cvikmi.

CATEGORY: Všeobecné

Alžbeta Jánošíková

Zaujímavé články ku kávičke:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Facebook